Simi Čekovská
Afterglow | Old stories, new perspective
19.8. - 23.9. 2026 VNITROBLOCK
Vernisáž: 20.8. v 18:00
Některé obrazy v nás zůstávají i ve chvíli, kdy už dávno opouštíme prostor muzea. Nepamatujeme si každý detail ani název díla, přesto v nás přetrvává určitý pocit – tichý dozvuk setkání, který se vrací v podobě vzpomínky, emoce nebo otázky. Právě tento okamžik mezi minulostí a přítomností zachycuje název výstavy Simi Čekovské, Afterglow.
Simi Čekovská, původem ze Slovenska, začala svou uměleckou cestu v prvních měsících pandemie v roce 2020. To, co zpočátku vnímala jako malou zálibu, se postupně proměnilo v prostor, ve kterém našla smysl, naplnění a osobní svobodu. Po objevení knihy propojující významná díla dějin umění s uměleckými technikami a směry se začala hlouběji věnovat studiu historie umění, které dodnes tvoří důležitý základ jejího malířského uvažování.
Simi tvorba vyrůstá z fascinace dějinami umění, které nevnímá jako uzavřený archiv minulosti, ale jako živý prostor neustále se proměňujících významů. Ikonické kompozice starých mistrů se v jejích dílech nestávají reprodukcemi, ale východiskem pro nové příběhy. Příběhy, ve kterých se mění perspektiva a postavy získávají vlastní hlas, vnitřní sílu a prostor stát se hlavními protagonistkami.
Po období abstraktní tvorby, kde barva, gesto a intuitivní proces stály v centru jejího malířského uvažování, se Simi přirozeně posouvá k figuraci. Postava se stává nositelkou emocí, identity a vnitřního světa. Její ženské figury nevystupují pouze jako estetické objekty, ale jako osobnosti s vlastními příběhy, zkušenostmi a otázkami.
Charakteristickým prvkem její tvorby zůstává schopnost propojovat jemnost s vnitřním napětím. Zjednodušené formy, tlumená barevnost a klidná obrazová plocha ukrývají vrstvy významů, které se postupně odhalují. Důležitým momentem není pouze samotná podoba postavy, ale především její gesto, pohled či ticho mezi jednotlivými prvky obrazu.
Ačkoli se Simi ve své tvorbě často dotýká témat spojených s ženskou zkušeností, její obrazy nehovoří pouze o ženách. Jsou výpovědí o hledání vlastního místa, osobní proměně, svobodě a odvaze být autentický.
Přestože Simi Čekovská nemá formální akademické umělecké vzdělání, její malířská cesta vyrostla z vlastního studia, přirozeného talentu, každodenní praxe a hluboké potřeby komunikovat prostřednictvím obrazu. Neustále rozvíjí svůj vlastní vizuální jazyk a hledá nové možnosti malířského vyjádření. Své práce představila na výstavách a projektech v prostorech Dudes & Barbies Gallery, Praha (2024), Groslok, Bratislava (2024, 2025), DoubleTree by Hilton (2025), Fabrika48, Košice (2026) a Tower 5, Bratislava (2026).
Afterglow je výstavou o obrazech, které nekončí v okamžiku svého vzniku. O dílech, která putují napříč časem, proměňují své významy a získávají nové vrstvy při každém dalším pohledu. O tom, co zůstává – jako stopa, vzpomínka nebo jemné světlo, které v nás ještě dlouho doznívá.
ROZHOVOR | SIMI ČEKOVSKÁ
Kdy ses začala zajímat o umění?
Maľovať som začala počas covidu. V tom čase som mala veľmi jednoduchú, priam až nudnú prácu v kancelárii. Nebolo možné robiť nič nad rámec bežnej pracovnej náplne a počas karantény som zrazu mala veľa času a veľmi málo podnetov. Začala som preto hľadať niečo nové, čo by ma zabavilo, ale zároveň mi dávalo priestor učiť sa, rozvíjať sa a pracovať na sebe.
Tak som sa dostala k maľovaniu. Spočiatku to bolo skôr experimentovanie a spôsob, ako zmysluplne tráviť čas. Veľmi rýchlo sa však z toho stalo niečo oveľa dôležitejšie. Začala som objavovať, že maľovanie nie je len činnosť, pri ktorej niečo vytváram, ale aj spôsob, akým premýšľam a pozerám sa na svet.
Neskôr som objavila knihu, ktorá prepájala významné diela dejín umenia s jednotlivými technikami a umeleckými smermi. Práve to vo mne otvorilo ešte väčší záujem o dejiny umenia a postupne ma priviedlo k figuratívnej tvorbe. Začala som sa vracať k historickým obrazom a premýšľať nad ich príbehmi. Diela v procese tvorby prinášali viac otázok ako odpovedí a ja som sa na ne začala pozerať vlastnými očami a z perspektívy dnešného človeka. Tak sa z pôvodného experimentu počas pandémie postupne vyvinula moja umelecká cesta.
Jak se Tvoje tvorba v průběhu času vyvíjela a jak se měnily Tvoje nápady a přístupy?
Na začiatku som experimentovala najmä s abstrakciou. Postupne som však prirodzene začala smerovať k figurácii, pretože som v nej našla priestor pre príbeh, emóciu a konkrétnejšie témy, ktoré som chcela otvárať.
Dnes vychádzam často z historických diel a obrazov, ktoré poznáme z dejín umenia, ale pozerám sa na ne zo súčasnej perspektívy. Nechcem staré diela reprodukovať. V maľbe prenášam príbeh do dnešného sveta. S vývojom mojej tvorby sa tak mení aj samotný spôsob, akým s historickými referenciami pracujem – od vizuálnej inšpirácie som sa postupne dostala k ich reinterpretácii a k vlastnému rozprávaniu.
Jaké jsou Tvé oblíbené techniky a proč právě ty?
Najčastejšie pracujem s akrylom na plátne. Vyhovuje mi jeho bezprostrednosť a možnosť pracovať rýchlo, ale zároveň obraz postupne budovať vo vrstvách.
Dôležitá je pre mňa aj práca s plochou, zjednodušením a farbou. Nechcem reprodukovať realitu do najmenšieho detailu. Skôr ju redukujem na to podstatné, aby zostal priestor pre emóciu, výraz a príbeh.
Akryl mi v tomto dáva veľkú slobodu – môžem pracovať s veľmi čistými plochami, ale zároveň obraz postupne meniť, vrstviť a hľadať jeho konečnú podobu.
Co je Tvojí inspirací?
Predstavte si, že stojíte v galérii pred Rubensovou maľbou. Má niekoľko metrov, bohatú kompozíciu, monumentálne postavy a každá z nich prežíva vlastný obrovský príbeh a emóciu. Zvykla som pri takýchto dielach dlho postávať a mala som pocit, že by som si najradšej kúsok toho nadšenia, ktoré vo mne vyvolávajú, zabalila do fľaše a vzala so sebou domov. Jednoducho som si chcela vziať kúsok Rubensa domov.
Keď som preto začala maľovať figuratívne diela, prirodzene som sa obrátila k umelcom a obrazom, ktoré ma najviac oslovovali v galériách a múzeách. Dalo by sa teda povedať, že maľujem predovšetkým figuratívne diela, ktoré vychádzajú z nadčasovej krásy historických obrazov. Z pôvodných diel si často preberám kompozíciu, farebnosť alebo konkrétny motív a prenášam ich do svojho vlastného štýlu. Ten je minimalistický – postavy zjednodušujem do základných tvarov, pracujem s výraznou siluetou a farebnosťou zbavenou tieňovania.
Charakterizuj svou tvorbu třemi slovy.
Figuratívna. Nadčasová. Emancipačná.
Jaký vliv má Tvá tvorba na Tebe a na společnost?
Na mňa má tvorba predovšetkým veľmi osobný vplyv. Je to spôsob, akým premýšľam. Mnohé veci, ktoré si v bežnom živote neviem úplne pomenovať, dokážem pochopiť až počas práce na obraze.
Vo vzťahu k spoločnosti nechcem svojim dielam pripisovať ambíciu dávať odpovede. Skôr by som bola rada, keby otvárali priestor na vlastnú interpretáciu. Ak človek v obraze spozná niečo zo svojho života, vzťahu alebo vlastnej skúsenosti, obraz začne fungovať spôsobom, ktorý už nie je iba môj.
A práve to je pre mňa na umení fascinujúce – že môžem vytvoriť jeden príbeh, ale každý človek si z neho môže odniesť úplne iný.
Jaké emoce se snažíš přenášet prostřednictvím svých děl a proč jsou pro Tebe důležité?
Nemám jednu konkrétnu emóciu, ktorú by som sa snažila do obrazov vložiť. Skôr ma zaujíma určitý kontrast – aby obraz pôsobil vizuálne pokojne, ale zároveň v sebe niesol vnútorné napätie alebo silu.
Často pracujem s pocitmi sebavedomia, slobody, intimity, túžby, pokoja či vnútorného rozhodnutia. Dôležité pre mňa je, aby emócia nebola prvoplánová. Chcem, aby sa objavila postupne. Obraz môže byť na prvý pohľad krásny a pokojný, ale keď sa pri ňom človek zastaví, môže v ňom nájsť niečo oveľa osobnejšie.
Co je typické pro Tvoji tvorbu?
Typické sú pre mňa ženské figurálne postavy, zjednodušené tvary, výrazné oči, tmavé vlasy a tlmená farebnosť.
Hoci maľujem ženy, nemaľujem ich typicky „žensky“. Moje postavy nemajú zdôraznené krivky, prsia, zadok ani osí pás. Ženskosť hľadám inde – v dlhých prstoch, očiach, geste či výraze tváre. Je to pre mňa spôsob, ako sa vyhnúť sexualizácii ženského tela a predstave, že ženskosť musí byť spojená s fyzickou príťažlivosťou.
Ženy boli po stáročia často zobrazované predovšetkým cez svoje telo, krásu alebo funkciu, ktorú mali v príbehu zastávať. Mňa zaujíma, čo zostane, keď tento pohľad odstránime. Chcem, aby moje postavy neboli v prvom rade „niečím pekným“, na čo sa pozeráme, ale osobnosťou, ktorá sa na nás sama pozerá späť.
S jakými výzvami se při tvorbě setkáváš a jak je řešíš?
Najväčšou výzvou je pre mňa nájsť správnu mieru. Kedy ešte obraz rozvíjať a kedy už prestať. Kedy byť odvážnejšia a kedy naopak ustúpiť.
Niekedy mám pocit, že obraz funguje, a práve vtedy je veľmi ľahké ho prepracovať. Inokedy zase cítim, že som zostala príliš opatrná a nedala som mu priestor dostať sa ďalej.
Čím viac maľujem, tým viac sa učím dôverovať vlastnému oku a rozhodnutiam. Myslím, že veľká časť vývoja umelca je práve v tom, že postupne nachádza vlastný rytmus a prestáva potrebovať neustále potvrdenie, že sa rozhodol správne.
Proč sis zvolila název výstavy Afterglow?
Afterglow pre mňa označuje ten zvláštny dozvuk, ktorý vo mne zostáva po stretnutí s rôznymi maľbami od Vermeera, Carravaggia či Rubensa. Niektoré diela si nepamätám do posledného detailu, ale presne viem, ako som sa pri nich cítila. A práve tento pocit je pre mňa často dôležitejší než samotná vizuálna presnosť. Afterglow je pre mňa myšlienkou, že umenie nemusí zostať v pamäti ako fotografia. Niekedy stačí, ak v človeku niečo zanechá – pocit, otázku, spomienku alebo emóciu, ktorá sa k nemu vracia ešte dlho potom, čo z galérie odíde. A podobne pristupujem aj k vlastnej tvorbe: nesnažím sa historické obrazy preniesť do súčasnosti doslovne, ale zachytiť to, čo vo mne zostalo po ich stretnutí, a dať tomu nový, vlastný tvar.
V případě zájmu o dílo kontaktujte: galerie@dudesandbarbies.cz